Náš vzhľad i všetko naše vonkajšie jednanie je totiž vždy iba očividným svedectvom toho, ako cítime a ako uvažujeme, teda toho, akí naozaj sme. No a žiaľ, vzhľadom ku „kvalite“ súčasného odievania nemožno úroveň vnútorného života dnešnej ženskej populácie definovať inak, ako iba dvoma výstižnými slovami – vnútorný rozvrat!
Prečo? Určite každý z nás niekedy videl prostitútku. Či už vo filme, alebo „naživo“. Každý teda vie, za akým účelom a ako asi býva „oblečená“. Jej vonkajší zjav i jej „práca“ sú ale svedectvom hlbokého vnútorného, mravného úpadku, či doslova rozvratu osobnosti. I všeobecnou verejnou mienkou sú takéto osoby odsunuté na samotný okraj spoločnosti.
No a skúsme teraz celkom nezainteresovane porovnať „oblečenie“ prostitútok s oblečením žien v teplých, letných dňoch. Ak budeme naozaj objektívni zistíme, že tých rozdielov nebude napodiv až tak veľa.
A teraz uvažujme: Je správne, ak dievčatá, ženy a matky podliehajú „móde“, ktorá sa nie veľmi líši od odievania neviestok? „Móde“, ktorá neraz nachádza práve v tomto prostredí doslova zdroj svojej inšpirácie? Nevraviac o tom, čo všetko sú schopné súčasné ženy odhaliť na plážach a kúpaliskách, ktoré sa z tohto dôvodu stávajú priam pareniskom morálneho bahna.
Len si napríklad prečítajme bežné ženské časopisy, v ktorých rôzni „odborníci“ odporúčajú čitateľkám, ako najlepšie zvádzať a dráždiť mužov, ako byť zmyslené a čo najviac „sexy“, časopisy, kde sú celkom bez hanby opisované rôzne techniky telesného styku dvoch pohlaví, ktoré by mohli slúžiť ako popis pracovnej náplne „zamestnankýň“ vo verejných domoch. Hanba ženám, že vôbec takéto časopisy čítajú a podporujú ich redakcie svojim finančným príspevkom a hanba im, že sa odievajú tak, ako im káže dnešný, mravne zvrhlý diktát „módy“.
Ako už teda bolo povedané, naše vnútro a naše vonkajšie konanie sú akoby spojené nádoby, takže zmieňovaný spôsob odievania musí byť celkom logicky iba odzrkadlením „kvality“ vnútorného života súčasných žien. Podobný spôsob odievania vypovedá o uvoľňovaní, devastácii a strhávaní všetkých morálnych a mravných zábran, vypovedá o devalvácii až deštrukcii vnútorného života a o postupnom znehodnocovaní a úpadku osobnosti.
Podrobenie sa spomínanej „móde“ býva teda žiaľ, nespochybniteľným a neklamným svedectvom o reálnej vnútornej „zrelosti“ každej jednotlivej ženy, ktorá môže mať sama o sebe samozrejme omnoho vyššiu mienku, avšak jej zovňajšok až príliš očividne odzrkadľuje skutočný stav jej vnútra.
Čo je však treba urobiť, aby došlo k zlepšeniu tohto nežiaduceho stavu? Ak sa vo všeobecnosti hovorí o dôstojnosti a rozvoji človeka i celej spoločnosti, ak sa hovorí o raste a dozrievaní ľudskej osobnosti, ak sa hovorí o práci na sebe samom a tak ďalej, prvý a rozhodujúci krok týmto smerom spočíva v nevyhnutnej, osobnej vnútornej premene každého jednotlivca, to znamená, v jeho vnútornom prerode smerom k lepšiemu a ušľachtilejšiemu.
Aby k nemu ale mohlo vôbec dôjsť, musí mu predchádzať pravdivé, dôsledné a nekompromisné oboznamovanie verejnosti s tým, čo je správne a teda hodné nasledovania a čo je naopak nesprávne a zvrhlé a preto musí byť odsúdené a zavrhnuté. Čo je správne a nesprávne nie podľa ľudských kritérií, názorov a prianí, ale podľa Zákonov vo stvorení, reprezentujúcich vôľu jeho Tvorcu a Majiteľa. Podobná osveta je teda prvým krokom. Jednoducho povedané, ľudia sa už konečne musia naučiť rozoznávať dobré od zlého.
No a na základe poznania a uvedomenia si správneho a nesprávneho má potom nasledovať druhý krok a síce – zmienená vnútorná premena. A ak bude skutočná a hlboká, teda taká, aká byť musí, celkom logicky prerastie v krok tretí, čiže v nevyhnutné prejavenie sa navonok, v celkovom jednaní človeka, v jeho reči i v jeho prístupe ku každej životnej situácii, nie samozrejme iba k samotnému odievaniu.
Cesta k obrodeniu ľudstva vedie teda cez obrodenie vnútorného života každého jednotlivca v duchu vecného poznania Zákonov stvorenia, bez ohľadu na jeho pohlavie, bez ohľadu na jeho vierovyznanie, či príslušnosť k nejakému duchovnému smeru. Táto cesta je skrytá, pre dnešných ľudí v snáď až príliš prostých slovách: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Tak založíte mier a budete šťastní“.
Kto teda začne vedome dbať o čistotu a ušľachtilosť svojho myslenia a cítenia, ten potom postupne, ak bude vytrvalý, pozdvihne svoj vnútorný život až na úroveň skutočného a pravého človečenstva. A toto pravé človečenstvo, táto znovunadobudnutá a znovuobjavená, pravá ľudskosť, začne z neho potom automaticky tryskať zvnútra navonok, prejavujúc sa jeho rečou, jednaním, názormi, postojmi i …odievaním! Ušľachtilé a ľudsky dôstojné vnútro sa teda celkom logicky premietne i do dôstojného a ušľachtilého zaodetia fyzického tela. Iba tadiaľto vedie jediná správna cesta ku kráse, harmónii a všeobecnému pozdvihnutiu všetkého okolo nás.
M.Š.
Spolupracovník časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“