Zákon tiaže
Zákon spätného účinku
Zákon príťažlivosti rovnorodého
Zákon pohybu
Povedzme si niečo napríklad o Zákone tiaže. Keď výjdeme na skalu a skočíme z nej, budeme sa samozrejme rútiť strmhlav nadol, aby sme nakoniec, na základe železných účinkov spomínaného Zákona, našli na dne útesu svoju smrť.
Ak sa ale z tej istej skaly vznesieme na balóne, nebudeme samozrejme padať, ale naopak letieť a dokonca stúpať nahor.
Ide o jednoduchú fyzikálnu zákonitosť, ktorá však platí absolútne rovnako aj v duchovnej oblasti. Aj tu nás totiž všetko ťažké, čiže zlé city, myšlienky, jednanie a slová strhávajú nadol, akoby do priepasti. A naopak, všetko ľahké, čiže čisté, dobré a ušľachtilé nás vynáša nahor, do Výšin, v ústrety šťastiu, radosti a blaženosti.
Naozaj jednoduché a prosté. Avšak aj napriek tejto jednoduchosti ľudia predsa len ešte potrebujú akési praktické usmernenia, ktoré im ukážu, akým spôsobom je možné riadiť sa spomínanými Zákonmi v bežnom, každodennom živote. No a práve s takýmto „návodom“ sa je možné oboznámiť prostredníctvom obsahu útlej knižky s názvom: „Zákony pre život na zemi“.
Nachádza sa v nej 17 Zákonov, alebo inak povedané, 17 dobrých rád, ukazujúcich ľuďom, ako správne žiť tak, aby neprichádzali do bolestivej kolízie s účinkami Zákonov stvorenia. Tieto dobré rady predstavujú cestu k duchovnému, ako aj materiálnemu vzostupu každého jednotlivca, ale v podstate aj celého ľudstva
Úplne prvá z nich hovorí: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal“. Vyslanec Svetla, žijúci pred 2000 rokmi, vyjadril to isté trochu inými slovami: „Milovať budeš svojho Pána, celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou“.
Ako ale napríklad vyššie spomenuté, snáď jedno z najdôležitejších upozornení, súvisí so štyrmi, na začiatku spomínanými Zákonmi, celkom konkrétne so Zákonom tiaže?
Bolo nám ním v podstate povedané asi nasledovné: Človeče, máš iba dve voľby: Buď svoje cítenie a myslenie upriamiš nahor, k dobru, čestnosti a spravodlivosti, čiže k Tvorcovi, z ktorého všetko dobro pochádza. Alebo naopak, odvrátiš sa od neho a budeš hľadieť iba nadol, na hmotu, na ktorú zameriaš všetko svoje cítenie a myslenie, čo však bude mať za následok tvoje postupné obťažkávanie negativitou a nečistotou najrozličnejšieho druhu.
V prvom prípade budeš duchovne, ale aj pozemsky stúpať, kým v druhom prípade sa budeš „zaťažovať“ čoraz viac a viac, aby si nakoniec, ako po strmhlavom páde, našiel na dne priepasti svoju definitívnu duchovnú smrť, ktorá bude iba nevyhnutným dôsledkom tvojho osobného nerešpektovania účinkov železného Zákona tiaže.
Žiaľ, pozemské ľudstvo sa ignorovaním takmer všetkých, vyššie spomínaných, dobrých rád, vlastnou svojvôľou a negativitou v myslení, cítení, rečiach a jednaní podobá človeku, beznádejne sa rútiacemu do priepasti. Pri tomto svojom páde sa ľudstvo, ako celok, bolestivo zraňuje o skalné výbežky, ktorými sú rôzne tragické vrcholové momenty v jeho dejinách, ako napríklad bieda, hlad, vojny, krízy, atď. No a konečným zavŕšením katastrofálneho pádu môže byť iba jediné – definitívna záhuba!
Záchrana je však ešte stále možná! Spočíva v duchaprítomnom uchopení záchranného lana ešte v poslednej chvíli pred dopadom. Týmto záchranným lanom je dokonalá znalosť Zákonov stvorenia a následne, nastavenie nášho cítenia a myslenia, ako aj reči a jednania do súladu s nimi. Jedine takto dokážeme zastaviť náš osobný pád i pád celej civilizácie. Jedine takýmto spôsobom sa potom môžeme postupne začať šplhať ku Svetlu, Pravde a Spravodlivosti, čoraz viacej sa vzďaľujúc od miesta istej záhuby.
Čo je teda zlo? Zlo je ovocím neznalosti, nerešpektovania, alebo vedomého ignorovania Zákonov stvorenia. Jeho čas je však presne vymedzený. Zlo totiž začína dobrovoľným skokom do priepasti, spočívajúcim v svojvoľnosti, nečistote a negativite nášho cítenia i myslenia a končí definitívnou záhubou na dne priepasti.
Samozrejme, z hľadiska diania vo stvorení a dejín civilizácie na našej planéte ide o veľký časový úsek, ak ho porovnávame s pádom človeka zo skaly, ktorý trvá iba niekoľko sekúnd. Ale žiaľ, čo sa týka konečného efektu, ten je v oboch prípadoch rovnaký – zničenie! Železné Zákony stvorenia totiž nemožno ignorovať v nijakom prípade. Ani z nevedomosti! Lebo každý, kto tak činí, či už jednotlivec, alebo hoci aj celé ľudstvo, musí dopadnúť rovnako, ako keby neuvážene skočil zo skaly.
M.Š.
Spolupracovník časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“